Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)

Názov projektu: Dejiny Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v domácich a európskych dimenziách (1905-1945)

Poskytovateľ finančných prostriedkov: APVV

Kód projektu: APVV-19-0358

Realizácia projektu: 7/2020 – 12/2023

Zodpovedný riešiteľ z UMB: doc. PhDr. Anton Hruboň, PhD.

Spoluriešitelia z UMB: doc. PhDr. Rastislav Kazanský PhD., EMBA, prof. PhDr. Peter Mičko, PhD., prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD., PhDr. Jana Pecníková, PhD., doc. PhDr. Marek Syrný, PhD.

Anotácia: Po roku 1989 sa v prostredí postsocialistického Slovenska rozvinula intenzívna diskusia o celospoločenskej potrebe "vyrovnať sa" s vlastnou totalitnou minulosťou. Napriek nespornej snahe akademických kruhov v uplynulom tridsaťročí dodnes absentuje nielen ucelené spracovanie dejín Komunistickej strany Československa, ale aj Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Predkladaný projekt sa usiluje o prvú hĺbkovú analýzu tohto fenoménu moderných dejín Slovenska, ktorého dedičstvo má nezanedbateľný vplyv aj na súčasné dianie. Ambíciou riešiteľského kolektívu je zachytiť HSĽS ako dynamicky sa vyvíjajúci objekt a subjekt politiky v domácom i medzinárodnom rámci. Cieľom riešiteľského tímu bude, vychádzajúc z aktuálnych metodologických trendov európskych historiografií, zobraziť HSĽS ako tvorkyňu nového spoločenského poriadku a špecifického ideového sveta, ktorý bol súčasťou celokontinentálnych mentálnych pohybov prvej polovice 20. storočia. V ohnisku pozornosti bádateľov zo štyroch akademických pracovísk nebude iba analýza oficiálnej línie tzv. straníckeho centra v transnacionálnom kontexte a kontexte jednotlivých režimov, v ktorých ľudácke hnutie pôsobilo, ale taktiež jej zrkadlenie na oblastnej úrovni. Funkčné prepojenie medzinárodných, celoštátnych a regionálnych aspektov vývoja HSĽS v období Rakúsko-Uhorska (1905-1918), Československa (1918-1939) a Slovenskej republiky (1939-1945), čerpajúce z rozsiahleho výskumu v archívoch a knižniciach na území Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Poľska a Talianska, vytvorí predpoklady pre prvé zosyntentizovanie histórie nositeľky politického nacionalizmu, ktorej politika zásadným spôsobom zmenila myslenie, charakter i tvár slovenskej spoločnosti.