Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Demokracia“ v kríze – coup d´état v Mjanmrasku a jeho budúcnosť - 1. 3.

V pondelok 1. marca 2021 sa uskutočnila online diskusia organizovaná Asociáciou frankofónnych študentov (Efpolit) primárne pre študentov Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB na aktuálnu tému: ,,Demokracia" v kríze - coup d'État v Mjanmarsku a jeho budúcnosť. Pozvanie priblížiť študentom politické dianie v tomto ázijskom štáte prijala odborníčka na medzinárodné a ľudsko-právne vzťahy v juhovýchodnej Ázii Kristína Kironská.

Mjanmarsko, známe aj ako Barma, je štát, ktorý si už aj v minulom storočí prešiel neľahkým obdobím. V 80. rokoch minulého storočia bola Barma pod vládou generálov a súčasťou histórie tohto štátu navždy zostanú celonárodné protesty známe ako „8888“, ktoré vznikli v reakcii na vojenský režim. Keď mali politickí vodcovia čas a pripravovali plány na postupné politické zmeny, boli protesty čoraz násilnejšie a žiaľ v niektorých prípadoch armáda vyprovokovala demonštrantov k otvorenému boju. Krvavé protesty v mestách Mjanmarska trvali po celý zvyšok roku 1988. Podobná situácia sa odohrala aj v roku 2007, keď do ulíc vyšli študenti, budhistickí mnísi a prodemokratickí obhajcovia, ktorí protestovali proti mjanmarskému vojenskému vodcovi. Aj tieto demonštrácie boli krvavo potlačené.

Po roku 2010 prešlo Mjanmarsko významnými politickými reformami. Bola zostavená civilná vláda, vďaka ktorej sa v Mjanmarsku žilo o čosi slobodnejšie. Napríklad, ľudia mohli konečne spoznávať vlastnú krajinu, bolo im dovolené cestovať. Výraznú úlohu v tomto období zmien zohrala aj prodemokratická aktivistka Aung San Suu Kyi, ktorá vedie stranu Mjanmarská Národná liga za demokraciu a je de facto premiérka Mjanmarska. Totižto v novembrových voľbách 2020 jej strana získala väčšinu, na čo však miestna armáda pred nedávnom reagovala jej zadržaním a vyhlásením vojenského prevratu.

Coup d´État, ktorý sa nedávno odohral v Mjanmarsku sa od spomínaných štátnych prevratov veľmi nelíši, pretože odporcovia tamojšej armády, ktorá prevzala moc, začali 6. februára 2021 s masívnymi demonštráciami. Médiá v krajine na príkaz armády nefungovali. Preto sa zahraničie o situácii dozvedelo neskôr. Čo sa týka medzinárodných reakcií na túto situáciu, EÚ uviedla vyhlásenia ako napríklad pozastavenie spolupráce  európskych firiem, kým je pri moci armáda. Avšak, európsky tandem Francúzsko a Nemecko prinesie konkrétne kroky pravdepodobne až v budúcich dňoch. Rovnako je to aj v prípade OSN, ktoré prisľúbilo, že odmietne schváliť vládnu juntu v Mjanmarsku. Podľa Kristíny Kironskej je tu šanca vyriešiť situáciu skrz medzinárodné organizácie, ak zaujmú kolektívny koordinovaný postup v tejto otázke.

Počas diskusie sme hovorili aj o utláčaní Rohingov v Mjanmarsku, ktorí sú pochopiteľne tiež proti súčasnej vojenskej nadvláde. Ak sa junta udrží pri moci, poznačí to najmä túto dlhodobo prenasledovanú etnickú skupinu, ktorá žije aj na území Mjanmarska.