Podnety zo súčasnej francúzskej filozofie na politické myslenie 21. storočia - 14. 12. Prečítať

V utorok 14. decembra 2021 o 13:50 sa uskutočnila online konferencia s podporou frankofónnych študentov- EFPOLIT, na tému ,,Podnety zo súčasnej francúzskej filozofie pre politické myslenie 21. storočia.” Pozvanie do diskusie prijala pani Michaela Fišerová- filozofka a lektorka. Táto diskusia sa zaradila medzi ďalšie úspešné diskusie organizované tento rok študentmi z EFPOLIT-u, s početnou účasťou viac než 80 študentov.

Na úvod naša kolegyňa zo spolku EFPOLIT, Viktória Sciranková predstavila pani filozofku Michaelu Fišerovú, ktorá v súčasnosti pôsobí na Karlovej univerzite a na Metropolitnej univerzite v Prahe. Odborne sa špecializuje na súčasnú francúzsku filozofiu, najmä na dekonštrukciu a postštrukturalizmus. Dlhodobo sa zaoberá filozofickými aspektami problematiky vizuálnej komunikácie, vizuality a obrazu no a predovšetkým fotografie a podpisu.

     Pani Fišerová študentom priblížila oblasť, ktorou sa zaoberá, s názvom Postštrukturalizmus. Vysvetlila, že ide o tému, ktorá sa rozvíja v 70-tych, 80-tych a 90-tych rokoch, avšak nadväzuje na štrukturalizmus, ktorý mal výskyt už v 40-tych, 50-tych a 60-tych rokoch. K Štrukturalizmu môžeme radiť Lévi-straussovu antropológiu, raného Rolanda Barthesa a raného Foucaulta z obdobia archeológie. Dalo by sa povedať, že to sú také typické štrukturalistické texty, v ktorých sa rieši problém signifikácie. Pri určitom porovnaní, štrukturalizmus je omnoho celistvejší a jednotnejší, kde autori viac-menej zdieľajú jeden názor, narozdiel od Postštrukturalizmu, ktorý je veľmi rôznorodý a je tam rôzna reakcia na Štrukturalizmus. V rámci toho sa vytvorili rôzne prehodnotenia  štrukturalizmu- do istej miery nebezpečného teoretického konceptu z dôvodu uzavretosti. Stále je tam nejaká uzavretá štruktúra, z ktorej nie je možné sa dostať, napríklad moc, retorika, morálka alebo jednoducho niečo, čo tam tých ľudí drží. Postštrukturalizmus sa snaží otvoriť túto štruktúru. Dalo by sa povedať že je to jeho hlavným zámerom.

  Následne pani Fišerová prešla k systému resp. štruktúre významov, ktorá môže byť šiestimi spôsobmi vysvetlená. Prvý spôsob je dôraz na recepciu, kde divák alebo čitateľ má svoju pamäť svoje spomienky a môže do tej recepcie vkladať niečo zo seba. Druhá možnosť ako otvoriť štruktúru je interpretácia. Medzi ďalšie možnosti sa radí subverzia, tvorba, pluralita a emancipácia.

   Pani Fišerová sa zaoberala aj otázkou postmodernej situácie a čo z nej dnes ešte ostalo. Dnes vo filozofii je za jej zakladateľa považovaný Lyotard, ktorý prichádza s týmto pojmom. Avšak v knihe Postmoderná situácia vychádza z jednej diskusie, na ktorú nadväzuje, a teda hovorí že ešte pred ním sa týmto termínom zaoberal Christopher Jencks. Podľa Jenksa je Postmoderna  charakterizovaná ako hnutie, v architektonickej tvorbe, ktoré sa vyznačovalo kritikou moderného  formalizmu. Vysvetľuje sa aj ako odmietanie umeleckej avantgardy a moderny ako honby za novým, ktorá oddelila umenie od tradície a histórie. Lyotarda Jenksove poznatky zaujali a preto nadviazal na jeho teórie, avšak k otázke postmoderny a moderny sa vyjadroval aj Habermas, ktorého zase Lyotard značne kritizuje. Podľa Habermasa, cieľom komunikácie je konsenzus a moderna je nedokončený projekt komunikácie ako konsenzu, inak povedané zdroj jednoty možnej identity komunikujúcich, a zase podľa Liotarda konsenzus nemôže byť cieľom diskusie, teda je len jej dočasným alebo chvíľkovým stavom, ktorý sa môže zase otvoriť a pokračovať novou námietkou.

Pani Fišerová spomína i Lyotardovu ďalšiu knihu s názvom Rozpor, z roku 1984, pri ktorej opisuje, že Lyotard v nej zavádza niekoľko ďalších pojmov, ktoré z hľadiska komunikácie sú pre neho dôležité.

V závere pani Fišerová spomína predstaviteľa Jacquesa Rancièra, ktorý bol jeden z prísnych kritikov Lyotarda a  zaviedol svoju novú koncepciu s novými pojmami a teóriou emancipácie, ktorá závisí od politickej aktivity. Nie sú to pre neho politickej strany ale ide skôr o určité spoločenské hnutie ktoré umožňuje tu emancipáciu. Inak povedané snaha vymaniť sa z nadvlády. A to je priamym opozitom polície, ktorú definuje ako proces vlády alebo nadvlády, ktorá prináša so sebou cenzúru a určité nariadenia. Rozdiel oproti Lyotardovi vidí v tom, že v súčasnosti sme podľa neho dospeli do určitého estetického režimu, ktorý nerešpektuje princíp reprezentácie, ktorému sme sa narozdiel podľa Lyotarda už vzdialili. Nasvedčuje tomu aj táto doba, ktorá je charakterizovaná určitými procesmi emancipácie, inak povedané, prebieha mnoho hnutí, ktoré sú chápané ako legitímne. Napríklad emancipácia žien, minorít a podobne.

Prejav pani Fišerovej, bol natoľko precízne pripravený a detailne vysvetlený, že už neostal čas na otázky, ktoré študenti chceli položiť, avšak pani Fišerová bola natoľko ochotná, že v prípade akýchkoľvek otázok alebo záujmu diskutovať na danú tému je možné ju kontaktovať súkromne. Za asociáciu EFPOLIT môžeme skonštatovať, že táto diskusia bola veľmi úspešná, o čom svedčí aj veľký záujem a účasť študentov. Veríme teda, že diskusia s pani filozofkou, ktorú moderovala naša študentka, bola pre mnohé študentky a študentov veľkým prínosom aj do budúceho kariérneho pôsobenia.

                                                                                                       Lea Šepeľáková, 2. ročník