Otázky a odpovede ohľadom nepokojov v Kazachstane - 17. 2. 2022
Vo štvrtok, 17. 2. 2022, sa prostredníctvom online platformy Zoom uskutočnila prvá prednáška organizovaná Euroatlantickým centrom v rámci predmetu Aktuálne otázky teórie a praxe politík a medzinárodných vzťahov v letnom semestri akademického roku 2021/2022. Pozvanie na podujatie prijal dlhoročný diplomat, H.E. Milan Kollár, ktorý v súčasnosti pôsobí ako veľvyslanec v Kazašskej republike a Kirgizskej republike.
Prednáška niesla názov “Otázky a odpovede ohľadom nepokojov v Kazachstane” avšak na jej začiatku podal rečník poslucháčom všeobecné informácie o krajine. Kazachstan je tak ako Slovensko pomerne mladým štátom, nezávislosť získal až 16. 12. 1991. Je 9. najväčšou krajinou na svete, pričom má až 19 miliónov obyvateľov a viac ako 30 etnických a národnostných skupín. Z pohľadu náboženstva prevažuje Islam. Okrem demografických informácií priblížil pán veľvyslanec aj štátne zriadenie krajiny, ktorým je silná prezidentská republika, čo znamená, že v prezidentových rukách je sústredená všetka výkonná moc, vláda je mu podriadená, dokonca ju môže kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností odvolať. Dvojkomorový parlament, tvorený poslaneckou sněmovnou a senátom, disponuje zákonodarnou pôsobnosťou, ale taktiež je výrazne podriadený vôli prezidenta.
Následne sa prednášajúci venoval hospodárstvu: Kazachstan je najsilnejšou ekonomikou v regióne strednej Ázie, orientovanou najmä na ťažký priemysel a poľnohospodárstvo a energetiku. Krajina je známa aj tým, že má bohaté zásoby nerastných surovín ako čierne uhlie, ropa, plyn, rudy farebných kovov. Kazachstan sa v poslednom období priorizuje na diverzifikáciu ekonomiky a rozvoj neťažobných odvetví. Významný je export krajiny, tvorený predovšetkým vzácnymi surovinami ko je
ropa, nespracované nerasty, či obilie. Súčasný rast cien ropy prináša do krajiny financie, umožňujúce rast sektora služieb a predstavujú rozpočtové stimuly na reformy, ktoré boli ohlásené nedávno v rámci protestov. Pán veľvyslanec zdôraznil veľké sociálne nerovnosti, korupciu či vysokú mieru inflácie (8 percent tento mesiac) ktoré výrazne brzdia v napĺňaní plného potenciálu krajiny. Ďalej sa prednášajúci venoval aj vzťahom so Slovenskom, najmä ekonomickej diplomacii. Vzájomný obrat so Slovenskom je približne 100 miliónov dolárov, pričom slovenský export predstavuje 76 mil. dolárov, kazašský export zvyšok.
V ďalšej časti prednášky sa pán Kollár zameral na politickú situáciu v krajine a na zahraničnú politiku Kazachstanu. Bývalý prezident Nazarbajev razil multi-vektorovú zahraničnú politiku, ktorej cieľom bolo zachovať vnútropolitickú a ekonomickú stabilitu v krajine a spolupracovať tak s krajinami na všetky svetové strany. Nazarbajev balancoval, politiku, aby ani Rusko nemalo jednoznačný vplyv na jej tvorbu. Avšak aj tak je najviac orientovaná na Rusko a je jedným z jeho najbližších spojencov. Prezident Nazarbajev opustil post v roku 2019 a nastúpil po ňom Tokajev. Politická elita rešpektuje vojensko-politickú hegemóniu Ruska a vidí v ňom garanta stability, čo sme podľa veľvyslanca mohli vidieť aj počas protestov. Takto sme sa dostali k hlavnej téme prednášky, ktorou boli protesty, ktoré prepukli po novom roku. Tie sa preklopili do brutality, ktorá prekvapila celý svet. Protesty začali na západe krajiny, tvoriace centrum ropného priemyslu, a predstavovali reakciu proti prudkému rastu cien plynu. Následne sa už v priebehu 2-3 dní rozšírili do celej krajiny. Avšak podľa prednášajúceho boli len pretečením pohára trpezlivosti ľudí v kontexte sociálno- ekonomickej situácii. Spočiatku pokojné protesty prerástli do pouličných nepokojov, rabovania, ničenia a premiestnili sa predovšetkým do bývalého hlavného
mesta, Almaty. Príčiny násilných nepokojov kvôli informačnému embargu ostávajú nejasné, a dodnes ich vedú v utajovanom režime. Informácie, ktorými disponujeme predstavujú domnienky podložené informáciami, ale nie sú oficiálne podložené vyšetrovaním. Keď sa situácia vyhranila a úrady zistili značný nepomer protestujúcich a policajtov, vláda plošne vypla internet, blokovala telefónny signál, zaviedla zákaz vstupu do krajiny, čo viedlo k informačnému vákuu. Podľa prednášajúceho nie je úplne isté čo za násilím stojí za. Isté však je, že nejasnú situáciu vo svoj prospech zneužili nielen príslušníci politickej elity, teda prívrženci Nazarbajeva ale aj na strane druhej aj členovia kriminálnych skupín, či tajnej služby - príslušníci jeho nástupcu Tokajeva. Počas protestov došlo k násiliu tiež zo strany štátu, policajné zložky strieľali do protestujúcich bez akejkoľvek výstrahy. Prezident Tokajev požiadal o zásah Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá bola bleskurýchlo potvrdená. Podľa rečníka si zrejme myslel, že sa nemôže spoľahnúť na vlastné zložky, o ktorých si myslel, že sú naviazané na jeho predchodcu. Rusko v tom podľa p.Kollára videlo príležitosť pre pripútanie si Kazachstanu - ruský prezident Putin vďaka tomu očakáva, že bude mať na krajinu väčší vplyv, čo znepokojuje mnohých Kazachov. Na samotnom závere pán veľvyslanec odpovedal na otázky od študentov, pričom rozprávanie obohatil aj o vlastné skúsenosti zažité počas protestov.
Euroatlantické centrum ďakuje H. E. Milanovi Kollárovi za prijatie pozvania a zúčastneným študentom za ich účasť.
