Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Medzinárodná spolupráca medzi Belgickom, Luxemburskom a Slovenskom - 23. 3.

Pod záštitou Asociácie frankofónnych študentov – EFPOLIT sa v utorok 23. marca 2021 uskutočnila online diskusia na tému „Medzinárodná spolupráca medzi Belgickom, Luxemburskom a Slovenskom.“ Pozvanie do diskusie prijal pán Mgr. Peter Kormúth, veľvyslanec Slovenskej republiky v Bruseli.

Úvodná časť diskusie bola venovaná charakteristike Belgického kráľovstva a Luxemburského vojvodstva. Pre pochopenie fungovania politiky v Belgicku je dôležité administratívne členenie krajiny, ktorá sa delí na 3 regióny: Flámsko, Valónsko a Brusel a 3 jazykové spoločenstvá.: flámska, frankofónna a nemecko-jazyčná.

Ekonomicky vyspelejšie je Flámsko, v ktorom sa nachádza aj prístav Antverpy, ktorý vytvára až 4% HDP celého Belgicka. Pán veľvyslanec spomenul vznik konfliktov medzi Flámskom a Valónskom, pričom ich príčinou v súčasnosti je aj nerovnomerná ekonomická vyspelosť.  Luxembursko je malou no bohatou európskou krajinou. Luxemburčania sú vo všeobecnosti dobre jazykovo zdatní, nakoľko tam žije pomerne veľa cudzincov.

Podrobnejšie sme sa v diskusii venovali vzájomnej bilaterálnej spolupráci medzi Slovenskom, Belgickom a Luxemburskom. Spolupráca je najsilnejšia v ekonomickej oblasti. Na Slovensku sa nachádza viac ako 100 firiem s belgickým a luxemburským kapitálom. Belgicko je 8. najdôležitejším investorom na Slovensku a Luxembursko sa nachádza na 5. priečke, čo je ale spôsobené tým, že mnohé firmy sú pôvodom z iných krajín. Nakoľko je Luxembursko považované za jeden  z „daňových rajov“ Európy, v Luxembursku sú tieto firmy zaregistrované kvôli výhodným daňovým podmienkam.

Pán veľvyslanec podotkol že pre Belgicko je Slovensko menej dôležitou krajinou. V roku 2015 bolo veľvyslanectvo Belgicka v SR presunuté do Viedne. Slovensko sa napriek tomu usiluje o prilákanie flámskeho obchodného zastúpenia, nakoľko naviac belgických firiem na Slovensku je práve z ekonomicky vyspelejšieho Flámska.

V Belgicku žije viac ako 6 000 slovenských občanov, v Luxembursku je to nad 1 000. Najväčšou témou v rámci spolupráce je vyriešenie problému sociálneho dumpingu. Belgicko sa v tejto oblasti snaží presadiť európsku legislatívu zabraňujúcu tomuto negatívnemu obchodnému fenoménu. Témou je aj rozmach dovozu šteniat, ktoré pochádzajú zo Slovenska no majú sfalšované pasy.

Poslednými témami prednášky boli Únia BENELUXU, spolupráca krajín počas pandémie COVIDU-19 a pôsobenie krajín v EÚ. V rámci únie Beneluxu došlo k posilneniu spolupráce. Pán veľvyslanec spomenul príklady zvýšenia kompetencií policajných zložiek naprieč Úniou a uznávanie vysokoškolského vzdelania. V Belgicku aj Luxembursku sa zaviedli prísne opatrenia na zastavenie šírenia vírusu, no spolupráca v ekonomickej oblasti sa napriek tomu posilnila. Belgicko vyslalo na Slovensko 4 lekárov v rámci žiadosti Slovenska o pomoc v boji s pandémiou.

Na záver pán veľvyslanec dodal, že Slovensko má s Belgickom aj Luxemburskom v EÚ niektoré spoločné záujmy ako je odbúravanie bariér vo vnútornom trhu, no v niektorých otázkach máme iné názory, napríklad v oblasti migrácie alebo rozširovania EÚ.