Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Obchodná politika Čile - 16. 3. 2023

Obchodná politika Čile 

Dňa 16.3.2022 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB uskutočnila online prednáška na tému Obchodná politika Čile. Hlavným hosťom a prednášajúcim bol dr. Alfonso Dingemans z Universidad de Santiago de Chile, ktorý sa špecializuje na medzinárodnú politickú ekonomiku a priblížil študentom základné charakteristiky obchodnej politiky Čile v prepojení s aspektami hospodárskeho regionalizmu. Hlavnými témami, ktorým sa prednáška venovala bola charakteristika štátu Čile, periodizácia ekonomiky Čile a následná prezentácia významných ekonomických indikátorov, ktoré priblížili súčasné postavenie Čile na globálnom trhu. Zároveň boli odprezentované významné obchodné dohody Čile s inými krajinami a ich priebeh ratifikácie v sociálnom a globálnom kontexte. 

Úvod prednášky bol primárne venovaný základným charakteristikám štátu Čile, ktoré môžeme považovať za unikátnu krajinu v rámci regiónu Latinskej Ameriky, predovšetkým vďaka svojej politickej a hospodárskej stabilite, ktorou sa odlišuje od svojich susedov. Z geografického hľadiska je Čile štátom s malou populáciou, čo vedie k záverom, že zahraničný obchod je základným a významným odvetvím pre rozvoj jej ekonomiky. Aj napriek relatívne stabilnej ekonomike však Čile musí čeliť rozličným problémom, ktoré ho oslabujú ako protesty, dopady pandémie alebo politická fragmentácia. Následne bola prednáška venovaná periodizácií ekonomiky Čile, ktorá prechádza z čias kolonializmu a merkantilizmu, kedy ekonomika spadala pod španielsky monopol, k prvej globalizácií od roku 1870, kedy prichádza k prechodu na ekonomický liberalizmus a zvyšuje sa význam exportu dusičnanov. Následne je prístup industrializácie viac koncentrovaný smerom dovnútra (ISI), pričom od tohto obdobia považujeme za najdôležitejšiu komoditu pre export meď, ktorá je kľúčovou aj v súčasnosti. Obchodná politika Čile zaznamenala zmeny počas obdobia diktatúry 1973-1990, pričom po návrate k demokracii v roku 1990 prišlo k opätovnému otvoreniu sa ekonomiky čo malo za následok podpísanie vysokého počtu dohôd o voľnom obchode. V súčasnosti tak Čile dominuje z hľadiska ekonomických a sociálnych indikátorov na prvom mieste v Latinskej Amerike a je zaradené do kategórie štátov s vysokým príjmom, avšak tendencia je v posledných rokoch klesajúca čo otvára mnohé otázky súvisiace s možným úpadkom dominantného postavenia Čile. 

Ďalšia časť prednášky bola venovaná prezentácií dát a porovnania indikátorov, na základe ktorých mohli študenti dospieť k záveru, že export je dôležitou súčasťou čilskej ekonomiky. Najdôležitejším partnerom a cieľom exportu a importu je Čína, na druhom mieste je USA a za ňou nasleduje Európska únia ako najdôležitejší obchodný partner. Zaujímavým prvkom čilskej ekonomiky je závislosť vývozu jednej komodity (meď) jednému štátu (Čína), ktorého prínos HDP prevažuje všetky ostatné úspešné komodity, ktoré čilská ekonomika dokáže vyprodukovať. V porovnaní so Slovenskou republikou má Chile vyššie HDP aj keď v 90tych rokoch boli indikátory na pomerne rovnakej úrovni, pričom podľa údajov bolo pandémiou ekonomicky viac zasiahnuté Čile. Zároveň bola na základe dát poukázaná upadajúca tendencia obchodnej globalizácie Čile aj napriek tomu že politické naratívy hovoria o úspešnom príklade štátu z hľadiska exportu. Prednáška sa v krátkosti taktiež venovala komodite lítia, ktorého veľké zásoby vieme nájsť práve v Čile a ktorá by mohla predstavovať novú príležitosť pre čilskú ekonomiku, avšak bolo poukázané že politické prekážky ako aj nedostatok zásob pre globálny trh pravdepodobne neprispejú k možnému ekonomickému rozvoju tejto krajiny. Z politického hľadiska bol medzinárodný obchod nezaujímavou témou, nakoľko na politickej scéne aj v rámci verejnej mienky sa nachádza stabilný konsenzus, ktorý podporuje ekonomický liberalizmus a free trade. 

Posledná časť prednášky sa venovala problémom a prekážkam, ktorým Čile muselo v posledných rokoch čeliť, predovšetkým pri ratifikácií CTPPP a dohodu s Európskou úniou. Tieto príklady poukázali na to, ako verejná mienka môže mať vplyv na obchodnú politiku Čile aj keď v konečnom dôsledku bolo preukázané, že tieto obchodné dohody majú pozitívny dopad na ekonomický rast tohto štátu. Prezentované boli taktiež investičné spory, ktorých v prípade Čile nenachádzame mnoho. Na záver prednášky tak bolo študentom poukázané, že ako aj v prípade Čile, obchodné dohody do istej miery limitujú vnútorný politický priestor avšak predstavujú konsenzuálne rozhodnutie, ktoré spolu s využívaním nástrojov pre urovnávanie sporov a prekážok môžu prinášať benefity. Následne mali študenti priestor na diskusiu s hosťom kde svoje otázky venovali predovšetkým vzťahom Čile a Čínou, možného protekcionizmu štátu Čile, ktorý sa ukázal negatívny alebo ekonomickým opatreniam Čile počas pandémie.