Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Prínos kultúrnej diplomacie - 16. 3.

V mene asociácie frankofónnych študentov EFPOLIT, sme dňa 16. marca privítali na online diskusii Jakuba Urika, riaditeľa Slovenského inštitútu v Paríži. Diskusia niesla názov „Prínos kultúrnej diplomacie“ a bola súčasťou vyučovacieho predmetu Aktuálne otázky, teórie praxe medzinárodných vzťahov. Poslaním Slovenského inštitútu v Paríži je šíriť poznatky z oblasti kultúry a umenia, školstva, vedy a cestovného ruchu, ale aj hospodárstva, vrátane prezentácií slovenských miest, obcí a regiónov. Sme veľmi radi, že naše pozvanie prijal práve riaditeľ tejto významnej kultúrnej inštitúcie a bývalý študent Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

Podľa slov pána Urika, je získavanie priateľov a partnerov v zahraničí súčasťou akejkoľvek diplomacie. Primárne nejde ani o kultúrne účely, ale o prirodzené vytváranie pozitívneho obrazu či pozitívneho vnímania Slovenska. Najlepší a najudržateľnejší spôsob dosiahnutia tohto cieľa je práve pomocou kultúry. Prezentácia Slovenska v zahraničí cez kultúru je kľúčová, pretože spomedzi štátov V4 majú Slováci kultúru najmenej zastúpenú. Na Slovensku je potrebné urobiť niekoľko krokov, aby začala fungovať kultúrna politika. V porovnaní so západnými štátmi, možno konštatovať, že kultúrna politika na Slovensku existuje len v minimálnej miere. K zlepšeniu tejto problematiky by mohlo dôjsť vďaka talentovaným ľuďom, ktorým by mal byť ponúknutý adekvátny priestor na efektívnu realizáciu. Pán Urik dodal, že na Slovensku by do štátnej pokladnice mohli vďaka kultúre prúdiť peniaze. Slovensko disponuje špičkovými maliarmi, ktorí sú finančne nedostatočne ocenení. Komplikovaný byrokratický spôsob riešenia akéhokoľvek projektu vyžaduje vyššiu odbornú pomoc. Situáciu by mohlo zlepšiť vytvorenie viacerých fondov akým je Fond na podporu umenia, ktoré by zastrešili umelcov a uľahčili im proces tvorby. Na Slovensku máme svetovo uznávaných džezových umelcov, pýchou je aj Štátna filharmónia a v neposlednom rade disponujeme autormi, ktorých knihy sú vydávané vo Francúzsku. Slovensko má prostriedky na rozvíjanie, zatiaľ čo za inšpiráciou ich efektívneho zavedenia stačí zájsť do susedného Česka, Poľska či Maďarska. Situáciu navyše značne komplikuje aj súčasná pandemická situácia, nakoľko momentálne nie je možné zájsť ani do kina či divadla. Vo Francúzsku je kultúra veľmi silno zastúpená. Keď sa povie Francúzsko, mnohým sa ako prvé vybaví Musée d’Orsay, obdivovaný Louvre či filmový festival v slnečnom Cannes. Francúzski politici pri diskusiách kladú rovnaký dôraz na sektor kultúry ako na sektor hospodárstva. Napriek tomu, že slovenská kultúra je pomerne mladá v porovnaní s takými krajinami ako Francúzsko, pán Urik verí, že Slovensko sa v budúcnosti naučí s jej potenciálom narábať lepšie. 

Diskusia sa ďalej rozvíjala témami, ktoré slúžili na porovnanie kultúrnej situácie na Slovensku a v iných európskych štátoch, najmä Francúzsku. Spomínaný bol aj súčasný slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivan Korčok, s ktorým mal česť v minulosti spolupracovať. Konštatoval, že pán minister je človek, ktorý kultúre rozumie a ktorý ju požíva každý deň.