Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Nejasná budúcnosť Venezuely

Dňa 6.11.2017 sa na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov uskutočnila prednáška na tému Nejasná budúcnosť Venezuely. Naše pozvanie prijal Martin Rey, odborník na Latinskú Ameriku, ktorý pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Na úvod prednášky uviedol všeobecné údaje o Latinskej Amerike, na ktoré neskôr aplikoval súčasnú situáciu vo Venezuele. Poukázal na to, že Latinská Amerika sa presúva zľava doprava - končia sa ľavicové režimy a politické spektrum sa presúva doprava. Celkovo sa krajiny Latinskej Ameriky vo vzťahu k USA delia na 3 skupiny – tie, ktoré majú s USA priateľské vzťahy; tie, s ktorými majú nepriateľské vzťahy a tie; ktoré Spojeným štátom konkurujú v rôznych oblastiach a snažia sa byť rivalom alebo vyrovnaným partnerom. Konštatoval tiež, že za posledných 20 rokov dochádza k nárastu významu Latinskej Ameriky a vznikajú tu nové regionálne organizácie ako napríklad ALBA a UNASUR. V ďalšej časti prednášky sa rečník už priamo venoval problematike Venezuely. Po všeobecnej charakteristike štátu, kde spomenul hlavné mesto, rozlohu, počet obyvateľov a skutočnosť, že, Venezuela disponuje rozvinutým priemyslom, ktorý je však z veľkej časti viazaný na ropu, čo je problémový faktor, poukázal aj na zaujímavé fakty, ako to, že pri moci je ľavica, avšak opozícia je tiež v podstate ľavicová a akým spôsobom je vlastne rozdielna politická kultúra Venezuely a štátov Európy. Na to nadviazal históriou Venezuely, ktorá bola mimoriadne pestrá. Je bývalou španielskou kolóniou, pri čom v boji za nezávislosť sa vyznamenal Simon Bolívar. V krajine boli pri moci až do 90. rokov dve politické strany a na prelome 20. a 21. storočia sa do povedomia dostáva socialistická ideológia, najmä z dôvodu ekonomickej krízy, ktorá vznikla z dôvodu závislosti na rope a necitlivých aplikácií receptov MMF. Venezuelská spoločnosť, ktorá bola zvyknutá na ropný blahobyt, reagovala na zdražovanie produktov protestmi a apelovala na zmenu bipartizmu. Hugo Chávez, sa stal prezidentom v roku 1998. Po nástupe k moci došlo podľa demokratických princípov ku zmene ústavy. Jeho strana Hnutie piatej republiky podporovala na začiatku vlády vzdelanosť a celkovo od nej boli veľké očakávania, ktoré sa však nepodarilo naplniť. Vytriezvenie, ktoré prišlo v následku týchto nenaplnených očakávaní vyústilo do krízy, ktorá bola potlačovaná silou, až bolo nutné zaviesť autoritatívny režim. Hugo Chávez samotný však ostáva ľuďmi obľúbený aj počas kríz a nezvykne byť kritizovaný. Čo sa týka jeho zahraničnej politiky, tak na pôde OSN boli časté jeho politické konfrontácie s USA, avšak ekonomické vzťahy vždy pokračovali a pokračujú. Boli uzatvárané rôzne partnerstvá, či už s Ruskom, Čínou, Iránom alebo Kubou a celkovo je možné konštatovať, že so spriatelenými režimami udržoval dobré vzťahy. Hugo Chávez sa snažil z Venezuely urobiť lídra Latinskej Ameriky, čo sa mu však, aj vzhľadom na obrovský ekonomický potenciál Brazílie, nepodarilo. Po smrti Huga Cháveza v roku 2003 sa k moci za zložitej ekonomickej situácie dostal Nicolas Maduro. Tento politik nedisponuje podobnou charizmou ako Hugo Chávez, preto sa objavujú aj určité problémy v strane. Prednášku pán Rey uzatvoril krátkym prehľadom o súčasnej Venezuele, ktorá má obrovské ekonomické problémy, prejavujúce sa najmä absenciou základných liekov a potravín. V krajine je veľmi vysoká kriminalita, pričom Caracas je označované za najnebezpečnejšie mesto sveta. Proti takejto situácii ľudia samozrejme protestujú, pričom ide hlavne o mladé generácie. Spomína pokus o odvolanie prezidenta z roku 2016, ktorý bol však neúspešný, pretože súdy boli naklonené k vláde a proces zablokovali. Autoritatívnu vládu považuje za neschopnú, ale obratnú, s dobrým marketingom a propagáciou myšlienok, a naopak opozíciu za nejednotnú, pričom však apeluje na to, že je často zastrašovaná vládou. Na úplný záver ohodnotil súčasnú situáciu slovami: „Budúcnosť Venezuely je veľmi nejasná.“