Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Neistá budúcnosť Commonwealthu - 26. 10. 2022

V stredu t.j. 26. 10. 2022 sa uskutočnila diskusia s pánom dekanom našej fakulty, doc. PhDr. Branislavom Kováčikom, PhD. EMBA na tému „Neistá budúcnosť Commonwealthu.“

Hneď po príchode do preplnenej spoločenskej miestnosti sa poďakoval za organizáciu tohto podujatia s tak aktuálnou témou, pričom na neho v zapätí smerovala aj prvá otázka, ktorá poukazovala na vznik, význam a princípy fungovania Commonwealthu. Na otázku reagoval pružne, aj keď hneď vtipne poznamenal, že pevne verí, že danú problematiku perfektne ovládame.

Poznamenal, že Britské impérium bolo na vrchole začiatkom minulého storočia a že ich sféra vplyvu bola tým pádom obrovská. Keď končilo Britské impérium a začínalo Britské Spoločenstvo, tak ovládali 23% populácie sveta, čo predstavuje aj v dnešnom zmysle nepredstaviteľnú silu. Bolo to kvôli faktu, že Británia ako námorná veľmoc bola ohromne silná. Aj dnes je jej námorníctvo nepredstaviteľne silné, dokonca je druhé najsilnejšie na svete, teda má globálne väčší vplyv (námorne) ako má Čína, ktorá je rozlohou omnoho väčšia. Bolo to niečo z čoho Británia profitovala a zároveň ukážka toho aký obrovský mala vtedy vplyv. Upozorňuje však na to, že po druhej svetovej vojne dochádza k zmene situácii vo svete a vzniká Commonwealth, teda voľné záujmové združenie štátov, ktoré sú si medzi sebou rovné  a vyznávajú podobné princípy a hodnoty. Do Spoločenstva národov vstupovali štáty, ktoré boli nielen súčasťou Britského impéria, ale aj štáty, pre ktoré bolo Spoločenstvo atraktívne, no neboli súčasťou Britského impéria. Štáty musia cítiť, že je pre ne dobré, aby v ňom aj naďalej ostali.

Kráľovnú Alžbetu II., môžeme označiť za prvok, ktorý držal Spoločenstvo pohromade. Podmienkou, členstva štátov je, aby uznávali suverenitu britského monarchu. Zároveň Alžbeta II. a teraz jej syn, kráľ Karol III. je hlavou ďalších 15 krajín, čo pán dekan prirovnal k istej anomálii.  Alžbeta II. ako posledný panovník starých čias, navštívila množstvo afrických štátov, ktoré istotne pomohli k popularite Commonwealthu. Nový kráľ Karol III.,  to bude mať podľa nášho hosťa ťažšie, a dokonca naznačil aj mierne obavy, že sa jeho úspešnosť nebude rovnať jeho predchodkyni. Alžbeta bola totiž symbolom starej viktoriánskej éry-boli to desiatky rokov, za ktoré stihla spraviť veľký dojem, no Karol III. bude podľa neho skôr v pozícii, kedy bude skôr pozorovať a  snažiť  sa spraviť zo Spoločenstva atraktívny celok, lebo je to pre nich výhodné. Môžeme však zhodnotiť, že sa problémy vyskytovali už aj počas vlády bývalej kráľovnej, nielen po jej odchode.

Jeden z problémov Commonwealthu značí politická nestabilita štátov. Ovplyvní krízu Commonwealthu aj turbulencia vo vnútroštátnej politike? Odpoveď nášho hosťa bola jasná a znela jednoducho: „Nie, lebo je to záležitosť vnútroštátna. Je pre nich nesmierne dôležité, aby Commonwealth ostal.“ 

Na záver diskusie ešte poznamenal, že nie je automatické, že panovník Británie musí byť aj na čele Spoločnosti národov, pretože tento titul nie je dedičný, nejde o monarchiu. Bolo to práve želanie Alžbety II., aby sa následníkom Commonwealthu stal jej syn - nástupca Karol III.

Po zaujímavej a veľmi prínosnej diskusii nasledovali otázky z publika.

Valentína Kundrátová