Ženy v diplomacii - výzva 21. storočia? - 29. 11. Prečítať

V pondelok 29. novembra 2021 o 10:40 sa uskutočnila online diskusia pod záštitou frankofónnych študentov – EFPOLIT, na tému ,,Ženy v diplomacii - výzva 21. storočia.“ Pozvanie do diskusie prijala pani Anna Plassat Muríňová - stála delegátka Slovenskej republiky pri organizácii UNESCO pre vzdelanie, vedu a kultúru. Táto diskusia sa zaradila medzi ďalšie úspešné diskusie organizované tento rok študentmi z EFPOLIT-u , s početnou účasťou viac než sto študentov.

Na úvod naša kolegyňa zo spolku EFPOLIT, Amy Ančinová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako stážistka na Stálej delegácii SR pri UNESCO, predstavila pani veľvyslankyňu. Pani Anna Plassat Muríňová ma momentálne za sebou prvý rok vo funkcii veľvyslankyne SR pri organizácii UNESCO so sídlom v Paríži. Najprv nás zaujímalo, ako pani veľvyslankyňa hodnotí svoj prvý rok vo funkcii a ako by študentom priblížila svoje pôsobenie. V prvom rade ovplyvnila jej nástup do funkcie pandémia COVID-19, ktorá znemožnila množstvo dôležitých rokovaní, ktoré je často náročné organizovať cez online platformy. Aj napriek tomu, že pandémia stále zásadne ovplyvňuje výkon zamestnania diplomatov, v priebehu roka sa táto situácia začala postupne uvoľňovať, príkladom je aj Zasadnutie generálnej konferencie, teda multilaterálne stretnutie všetkých 193 členských štátov UNESCO, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň.

Ďalej pani veľvyslankyňa priblížila študentom agendu organizácie UNESCO, keďže väčšina z nás si ju doposiaľ spájala s kultúrou, najmä so Zoznamom svetového dedičstva.  UNESCO vďaka tomu patrí medzi najrozpoznateľnejšie medzinárodné organizácie, ktorá nastavuje prísne štandardy na ochranu pamiatok zo svojho zoznamu nielen hmotného ale aj nehmotného kultúrneho dedičstva. Vďaka týmto prvkom, ktoré sa týkajú národnej identity každej krajiny, má táto organizácia reálny dopad na ľudí a vnímanie ich vlastného národného dedičstva.

Okrem ochrany kultúrnych pamiatok sa však UNESCO venuje aj oblasti vzdelávania, ktoré je nosnou témou tejto špecializovanej agentúry OSN. Pandémia znovu upriamila pozornosť na vzdelanie - podľa pani veľvyslankyne je práve táto oblasť kľúčom k ukončeniu pandémie a je dôležité uvedomiť si význam vzdelaných ľudí, vedcov, lekárov či vývojárov v boji proti pandémii. UNESCO dlhodobo pomáha v tejto oblasti, aktuálne počas Generálnej konferencie bolo prijaté Globálne odporúčanie o etike umelej inteligencie. Tento dokument stanovuje etické štandardy v používaní umelej inteligencie, čo predstavuje historický úspech najmä v rozšírení povedomia o tejto téme, ktorou sa UNESCO plánuje dlhodobo zaoberať. Dôsledkom stanovenia týchto vysokých štandardov bolo aj to, že Irán sa s týmito štandardami nestotožňoval a od tohto odporúčania sa dištancoval, no napríklad Čína takéto odporúčania akceptovala, aj napriek tomu, že ich implementácia naďalej zostáva otázna. Ďalej medzi oblasti pôsobenia UNESCO patrí aj voľný prístup k informáciám, ochrana médií a novinárov, čo je tiež celosvetovo dôležitou témou.

Cudzie jazyky boli ďalšou témou, o ktorej pani veľvyslankyňa hovorila. Práve prácu v diplomacii považuje za úžasnú príležitosť vďaka ktorej je možné spoznať množstvo cudzích kultúr, krajín a jazykov. Keďže v diplomacii stále prevažuje väčšina mužov oproti ženám, zvyšok tejto prednášky bol venovaný najmä postaveniu žien v tejto oblasti. Pani veľvyslankyňa má za sebou skúsenosti ako napríklad pôsobenie pri slovenskom predsedníctve v Rade EÚ – kde sa prihlásila sa dobrovoľne, ako čerstvá mamička aj napriek tomu , že jej to mnohí neodporúčali. Ešte pred materstvom tiež pôsobila v Keni, kde mala na starosti rozvojové projekty či humanitárnu pomoc. Obe tieto skúsenosti boli síce náročné, no vďaka podpore rodiny to nebolo nič, čo by bolo pre mladú ženu nezvládnuteľné. Podľa pani veľvyslankyne je situácia zastúpenia žien v rezorte na veľmi dobrej ceste a rovnako ako aj minister, tak aj štátni tajomníci sa snažia podporiť prijímanie systémových opatrení na umožnenie ženám byť aktívnejšími v diplomacii. Napríklad marec je mesiacom žien v diplomacii, kedy sa organizujú diskusie na formovanie verejnej mienky na túto tému.

Študentov bližšie zaujímalo, aké konkrétne opatrenia môžu byť prijaté na podporu zastúpenia žien nielen v diplomacii, ale aj v politike či na iných vysokých pozíciách v súkromnom sektore. Prvým spôsobom ako zlepšiť túto situáciu je zavedenie kvót, na ktoré sú však v spoločnosti rôzne názory. Pani veľvyslankyňa vníma tieto kvóty ako dočasné opatrenia, ktoré nemusia byť vždy na celonárodnej úrovni, ale napr. – na úrovni politických strán na zlepšenie zastúpenia žien v parlamente, v komisiách či podnikoch. A prečo práve dočasné opatrenie? Takéto funkcie boli dlhodobo doménou mužov a stále je bežné napr. zamestnávanie prioritne mužov  pred ženami s rovnakými výsledkami, či kvalifikáciou. Tieto opatrenia teda môžu slúžiť na urýchlenie vývoja spoločnosti, napr. ich zavedenie na 5 rokov môže po tomto období viesť k vytvoreniu verejnej požiadavky na obsadenie funkcií v rôznych oblastiach aj ženami.

Okrem kvót poznáme aj tzv. soft opatrenia, ako napríklad podpora žien, ktoré sa rozhodnú mať dieťa počas diplomatickej misie. Aj napriek tomu, že situácia je v dnešnej dobe značne lepšia, než tomu bolo kedysi, v Českej Republike platí, že ak má žena dieťa počas vykonávania diplomatickej funkcie v zahraničí nemôže využívať služobný byt ani počas tých pár mesiacov po jeho narodení, môže sa doň opätovne nasťahovať až po opätovnom nastúpení do služby. V slovenskej diplomacii máme viac ako 50% žien, predovšetkým však v „obslužných“ odboroch (ekonomické, personálne), no zosúladenie súkromného a pracovného života ostáva v tejto oblasti stále výzvou najmä pre ženy no v niektorých prípadoch samozrejme aj pre mužov.

Pani veľvyslankyňa tiež povzbudila študentov ale najmä dievčatá-študentky prihlásiť sa na výberové konania či už na Ministerstve zahraničných vecí, alebo v rôznych organizáciách či think-tankoch pôsobiacich v tejto oblasti. Veľkým plusom sú predchádzajúce skúsenosti s fungovaním takýchto úradov už na stážach a nie je teda prekvapením, že skúsení a ambiciózni uchádzači majú prioritu vo výberovom konaní. A čo odporúča mladým ľuďom v diplomacii pani veľvyslankyňa? Učiť sa cudzie jazyky, aktivizovať sa, zaujímať sa o svetové dianie, nájsť si oblasť záujmu, ktorá nás odlíši od čoraz väčšej konkurencie, získavať skúsenosti na stážach, a najmä pre dievčatá – nebáť sa. Vďaka rozvoju nových technológií a globalizácii sa dnes dá pracovať z rôznych kútov sveta, takisto pandémia COVID -19 ukázala to, že firmy vedia fungovať aj online, čím sa zvyšuje flexibilita pracovného času, ktorá je dôležitá najmä pre ženy s materskými povinnosťami.

Na záver diskusie študenti položili svoje ďalšie otázky, kde ich zaujímalo najmä pôsobenie žien vo vysokých politických funkciách v zahraničí, spomenuli príklad viceprezidentky USA Kamaly Harris, či početné zastúpenie žien v politike vo Švédsku a porovnanie so Slovenskom, kde je táto téma ešte stále málo diskutovaná a na rozdiel od škandinávskych krajín tu zatiaľ nedošlo k zavedeniu konkrétnych opatrení či kvót. Za asociáciu EFPOLIT môžeme skonštatovať, že táto diskusia bola veľmi úspešnou, o čom svedčí aj veľký záujem a účasť študentov. Veríme teda, že diskusia s pani veľvyslankyňou, ktorú moderovala naša študentka, pôsobiaca ako stážistka pri tejto delegácii, bola pre mnohé študentky a študentov veľkým prínosom a takisto vzorom do budúceho kariérneho pôsobenia.

Nina Hudáková, 3. ročník