Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Perspektívne opatrenia obranyschopnosti SR vo vzťahu k eskalácii konfliktu na Ukrajine - 22. 3. 2022

Dňa 22. marca 2022 o 13:50 sa v priestoroch Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uskutočnila diskusia pod záštitou asociácie frankofónnych študentov-EFPOLIT. Hlavnou témou boli perspektívne obranné schopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k vypuknutiu a k eskalácii konfliktu na Ukrajine. Spomínanú diskusiu viedol, a naše pozvanie prijal štátny tajomník ministerstva obrany- Marián Majer. Táto diskusia sa zaoberala najmä aktuálnou témou vojenského konfliktu našich východných susedov a taktiež pripravenosťou ozbrojených zložiek Slovenskej republiky v prípade presunu tohto konfliktu na západnú hranicu.

Diskusia sa skladala z troch častí, pričom v prvej časti sa nám pán Marián Majer bližšie predstavil. Uviedol ako začala jeho pracovná kariéra a taktiež sme sa mohli dozvedieť bližšie o jeho novinárskej činnosti, ktorú by však ako sám s úsmevom poznamenal, už nechcel vykonávať. Neskôr začína svoje pôsobenie na ministerstve obrany a od 21. marca 2020 pôsobí ako štátny tajomník ministerstva obrany. Na začiatku sme sa venovali číselným štatistikám slovenskej obrany pričom sme sa bližšie zamerali na samostatnú možnosť sebaobrany Slovenskej republiky. Pocit bezpečnosti sme vnímali ako samozrejmosť a práve na základe tejto informácie sme sa mohli dozvedieť v akom skutočnom stave sú obranné a ozbrojené zložky Slovenskej republiky. Pri presune do druhej časti sme si bližšie povedali o vojenskom konflikte na území Ukrajiny, ktorý sa stal dôkazom, že sa vytracuje záruka bezpečnosti aj na európskom území. Slovenská republika, ako samostatný štát nie je pripravené na vojnu a nie je ani pripravené čeliť súperovi akým je Ruská federácia. Pravdou je, že chýba aj základná vojenská výbava akou sú napríklad plynové masky či účinné bunkre, ktoré nás vedia ochrániť pred ostreľovaním. Slovenská republika má v súčasnosti k dispozícii 14 000 členov ozbrojených síl, pričom iba 7 000-8 000 členov môžeme považovať za aktívnych čo sa týka priameho vojenského nasadenia. Toto číslo sme si následne porovnali s vojenskou výbavou Ruskej federácie, čo tvorí asi 700 000 aktívnych členov. V priebehu posledného roka sa však počet aktívnych účastníkov ozbrojených síl zvýšil o 1 000 členov na počet 15 000, čo však stále netvorí dostačujúci počet. Dve percentá , ktoré Slovenská republika vyčlenila pre NATO vykazuje primerané výdavky k obrane, vedenia ministerstva obrany, a taktiež výdavky na modernizáciu. Napriek tomu, sa však finančná podpora a vystarávanie značne zanedbávalo čo sa podpísalo nielen na obranyschopnej výbave ale aj na samotnom počte vojakov. Aj napriek tomu, sa však nedá nahradiť to, čo bolo takmer 20 rokov zanedbávane. Investície sa stali dôležitým bodom pre podporu slovenskej obranyschopnosti no stále nám chýba takmer 1 000 základných obranných vozidiel. Ďalším značným problémom sa stalo zanedbávanie vojenských informačných technológii, ktoré sú kľúčové pre úspešné fungovanie vojenskej operácie, čo koniec koncov zanedbali aj vojská Ruskej federácie. Dezorientácia v informačnom systéme je taktiež veľmi veľká a vojenské zložky musia bojovať aj s nepravdivými informáciami a značnou nedôverou. Na záver, kde sme sa posunuli do tretej časti diskusie sme mali priestor na kladenia otázok zo strany našich študentov a otvorenie ďalšej, veľmi zaujímavej diskusie.

V mene spolku EFPOLIT chceme vyjadriť naše úprimné poďakovanie pánovi štátnemu tajomníkovi za prijatie pozvania na túto diskusiu a taktiež za účasť našich študentov.